Keď človek hlavu v smútku skláňa

Zabudnúť chce veľmi

Keď jeho srdca brána

Otvorená raniteľmi

Keď človek spomína

Keď oddá sa ilúzii sladkej

Keď opätovaný cit hľadá márne

a lavína

sĺz sa naňho valí

Túži zabudnúť tak

Ako zvädne raz všetok vlčí mak

Keď okúsi zabudnutia chuť

Keď srdce jeho ani hnúť

Túži po láske opäť veľmi

Aj keď bude bolieť, ver mi

Pretože nie je nič horšie, ako sa nemať komu darovať

Hoci márne...